Medicínska tréningová terapia podľa Dr. Alfen je založená na najnovších vedeckých poznatkoch a neustále sa ďalej rozvíja prostredníctvom vlastných štúdií, ktoré prebiehajú v spolupráci s mnohými univerzitami. V nasledujúcom texte sú uvedené aktuálne vedecké údaje o patogenéze chronickej bolesti chrbta a výsledný vývoj a účinnosť terapie prístrojov Dr. Alfena poukazujú na:
Atrofia a tuková infiltrácia v hlboko uložených autochtónnych chrbtových svaloch sa považujú za hlavnú príčinu chronických problémov s chrbtom a krkom
Veľký počet štúdií teraz jasne preukázal, že hlboko uložené autochtónne chrbtové svaly majú kľúčovú funkciu pri narovnávaní a stabilizácii chrbtice. Oslabenie alebo strata tkaniva (atrofia) týchto svalov predstavuje jednoznačný rizikový faktor pre rozvoj akútnej a chronickej bolesti chrbta. Je dokázané, že cielený tréning týchto svalov znižuje toto riziko a odstraňuje existujúce bolesti.
Morfologické štúdie ukázali, že pacienti s chronickými problémami s chrbtom a krkom majú v porovnaní so zdravými ľuďmi rozpoznateľnú atrofiu autochtónnych svalov a lokálne svalové tukové zásoby [3-6]. Okrem toho je u pacientov s chrbtom často vážne narušená motorická kontrola alebo kontrola týchto svalov. Tieto morfologické a neuromuskulárne zmeny majú za následok narastajúcu stratu stability v oblasti chrbtice, čo podporuje rozvoj herniovaných platničiek a degeneratívne zmeny, ako je spondylartróza a stenózy. Silné autochtónne chrbtové svalstvo je teda preukázané ako nevyhnutné pre zdravý chrbát.
Fyzická aktivita a cvičenie majú len obmedzený účinok v boji proti symptómom
Početné štúdie ukázali, že fyzická nečinnosť má príčinnú súvislosť so vznikom nestability chrbtice, a preto sa priamo podieľa na vzniku bolesti chrbta. Táto asociácia je ešte výraznejšia s pribúdajúcim vekom [10,12]. Cvičenie ako také ako terapeutické opatrenie sa však nezdá byť patentovaným riešením problému. V skutočnosti bolo pozorované, že najmä vrcholoví športovci, ktorí dosahujú špičkový fyzický výkon každý deň a v neposlednom rade aj vďaka tomu majú silné kostrové svalstvo, majú veľmi často slabé autochtónne chrbtové svalstvo, a preto sú často postihnutí chorobami chrbta.
Izolovaný tréning autochtónneho chrbtového svalstva prostredníctvom naťahovacích pohybov chrbta proti odporu s cielenou fixáciou
Výsledky rôznych štúdií teraz veľmi jasne ukazujú, že tréningové programy zamerané na posilnenie hlbokých svalov chrbta môžu eliminovať bolesti chrbta. Vzhľadom na ich primárnu funkciu vzpriamovania a stabilizácie chrbtice sa tieto svaly na rozdiel od kostrových svalov nedajú ľubovoľne sťahovať. Efektívny tréning, ktorý si vyžaduje izoláciu príslušných svalov pri zachovaní vysokej intenzity, je výrazne sťažený. Táto okolnosť je v konečnom dôsledku spôsobená vplyvom iných svalových skupín, ako sú ischiokrurálne extenzory bedrového kĺbu, ktoré z anatomických dôvodov často preberajú hlavnú záťaž pri extenzných pohyboch chrbta.
Na pozadí tohto problému sa v posledných dvoch desaťročiach uskutočnil intenzívny výskum vývoja vhodných tréningových zariadení s cieľom nájsť vhodné riešenie. Podľa porovnávacej štúdie Steele a kolegov by sa najlepšie tréningové efekty na posilnenie autochtónneho chrbtového svalstva dali dosiahnuť pomocou špeciálneho, strojového fixačného systému. Výsledný extenzný pohyb je dosiahnutý takmer výlučne autochtónnymi extenzormi chrbta. Tento systém tvorí základ tréningového programu Dr. Alfen.
Detailne, pri tréningu dolnej časti chrbta vedie dorzálna stabilizácia panvy k zvýšenej aktivácii extenzorov chrbta. Polosed pacienta tiež obmedzuje a výrazne znižuje funkciu extenzorov bedrového kĺbu a iných svalov dolných končatín. Rovnaké princípy platia aj pre cielené posilňovanie autochtónnych krčných svalov. Diferencovaný systém fixačných opatrení tiež zaisťuje maximálne svalové vyčerpanie v oblasti lokálnych extenzorov. Pomocou izometrických silových testov možno ukázať aktuálnu silu chrbta a tým aj potenciálne deficity a nerovnováhy.
Optimálne výsledky a tréning s nízkym rizikom prispôsobený diagnózam pacienta
V dôsledku akútnych ťažkostí alebo rôznych degeneratívnych zmien chrbtice nie je často možné, aby pacienti trénovali v plnom rozsahu pohybu (ROM) a s maximálnou intenzitou. Preto je vhodné najmä na začiatku terapie prispôsobiť rozsah pohybu a tréningové váhy aktuálnym symptómom a základným morfologickým zmenám chrbtice. Je dokázané, že tréning s menšou ROM nemá za následok znížený tréningový stimul. Štúdie ukázali, že tréning s obmedzeným rozsahom pohybu zvyšuje silu extenzie v plnom rozsahu (tj mimo maximálneho rozsahu pohybu). V dôsledku toho môžu byť tréningové protokoly prispôsobené rôznym diagnózam a symptómom, bez toho, aby sa minimalizoval účinok na autochtónne svaly. Z našich dlhoročných skúseností je správna voľba a rozšírenie rozsahu pohybu v kombinácii s prispôsobeným progresívnym zvyšovaním tréningových váh dôležitou zárukou pre optimálne výsledky terapie. So softvérom Alflexus, ktorý obsahuje predvolené nastavenia pre 240 diagnóz, sme vyvinuli systém, ktorý podporuje terapeuta v optimálnom riadení tréningu nastavením cielených tréningových stimulov a minimalizovaním rizika pre akútnych pacientov.
Frekvencie a intenzity tréningu
Podľa aktuálnych údajov postačujú na dosiahnutie optimálnych výsledkov terapie 1-2 tréningové jednotky týždenne s vysokými intenzitami a tým aj maximálnym svalovým vyčerpaním. Zaujímavé je, že pri vykonávaní viacerých sérií cvikov nebolo možné pozorovať žiadnu pridanú hodnotu, takže stačí jedna séria na tréning s vysokou intenzitou a maximálnym vyčerpaním.
Dôležité je však pri zvyšovaní hmotnosti zaradiť aktuálny stav bolesti a pohody a terapiu začať so submaximálnou intenzitou. Aby sa stav pacienta čo najviac zlepšil a dlhodobo stabilizoval, je potrebná terapia minimálne 18 jednotiek. Ako je však uvedené vyššie, adaptácia na štrukturálne zmeny u každého pacienta je najdôležitejším a v konečnom dôsledku rozhodujúcim faktorom úspešnej rehabilitácie. Pacienti s herniou platničiek by napríklad mali cvičiť inak ako tí s degeneratívnymi zmenami chrbtice.