Výskum Dr. Floriana Alfena 

Výskum Dr.Alfena

Lekárska tréningová terapia podľa Dr. Alfena sa zakladá na najnovších vedeckých poznatkoch a neustále sa rozvíja vďaka vlastným výskumom, ktoré sa vykonávajú v kooperácii s mnohými univerzitami. 

Feature One

Lorem ipsum dolor sit amet, consec tetur adipiscing elit.

Feature Two

Lorem ipsum dolor sit amet, consec tetur adipiscing elit.

Feature Three

Lorem ipsum dolor sit amet, consec tetur adipiscing elit.

Lekárska tréningová terapia podľa Dr. Alfena sa zakladá na najnovších vedeckých poznatkoch a neustále sa rozvíja vďaka vlastným výskumom, ktoré sa vykonávajú v kooperácii s mnohými univerzitami. 

Prehľad aktuálnej vedeckej literatúry:

Atrofie v hĺbkovom autochtónnom svalstve chrbta sa považujú za hlavnú príčinu chronických bolestí chrbta a šije 

Veľké množstvo štúdií medzičasom jasne ukázalo, že paraspinálne autochtónne chrbtove svaly majú kľúčovú funkciu v stabilizácii chrbtice (Steele et al., 2014). Oslabenie (atrofia) tohto hĺbkového svalstva predstavuje výrazný rizikový faktor pre vývoj akútnych a chronických bolestí chrbta (Steele et al., 2015a). Cieleným trénovaním tohto svalstva však možno toto riziko zredukovať a odstrániť už existujúce bolesti (Steele et al., 2015a). Morfologické štúdie ukázali, že pacienti s chronickými ťažkosťami chrbta a šije vykazujú v porovnaní so zdravými ľuďmi výraznú atrofiu autochtónneho svalstva, ako aj lokálne ukladanie tukov vo svaloch (Fernandez-de-las-Penas et al., 2008; Eliott et al., 2014; Le Cara et al., 2014; Teichthal et al., 2015a). Okrem toho sú často silne narušené motorické ovládanie a kontrola týchto svalov (Masse-Alarie et al, 2016). Tieto morfologické a neuromuskulárne zmeny zapríčiňujú zvyšujúcu stratu stability v oblasti chrbtice a napomáhajú vzniku prolapsov medzistavcových platničiek a degeneratívnych zmien, ako sú spondylartrózy a stenózy (Ekin et al., 2016; Fortin et al., 2017; Hicks et al., 2009). Dá sa preto usudzovať, že silné autochtónne chrbtove svalstvo je dokázateľne nevyhnutné pre zdravý chrbát.

Športové aktivity majú na tieto ťažkosti iba obmedzený efekt 

Početné štúdie doteraz ukázali, že nedostatok telesnej aktivity vo všeobecnosti neodvratne vedie k nestabilite v chrbtici, a tým aj k bolestiam chrbta (Teichthal et al., 2015b). Táto spojitosť sa s pribúdajúcim vekom dokonca prejavuje ešte výraznejšie (Dahlqvist et al., 2017; Hicks et al. 2009). Napriek tomu sa zdá, že pohyb per se ako liečebné opatrenie nie je ultimatívne riešením problému. Pozorovaním sa skutočne zistilo, že práve špičkoví atléti, ktorí sa veľmi veľa pohybujú a majú veľmi výrazné kostrové svalstvo, často disponujú príliš slabým autochtónnym chrbtovým svalstvom, a preto ich aj často postihujú ochorenia chrbta (Hides et al., 2008; Wassermann et al., 2018). Účinná terapia chrbta by teda mala cielene posilňovať hĺbkové chrbtové svalstvo, lebo iba tak možno bolesti chrbta efektívne liečiť a minimalizovať ich riziko. 

Izolovaný tréning autochtónnych chrbtových svalov sa môže robiť len cielenou fixáciou 

Výsledky rôznych štúdií jasne dokazujú, že tréningové programy, ktoré sú zacielené na posilnenie hĺbkového svalstva, môžu odstrániť bolesti chrbta (Hides et al., 2008; Steele et al., 2015b). Na základe svojej primárnej funkcie ako vystierača a stabilizátora chrbtice sa však tieto svaly neovládajú silou vôle. Izolovaný tréning vysokej intenzity je preto možný len veľmi obmedzene, a to aj kvôli vplyvu iných svalových skupín, ako vystieračov bedier, ktoré nezriedka prevezmú hlavnú záťaž pri tréningu chrbta (Steele et al., 2015b). Preto sa v priebehu posledných dvoch dekád intenzívne pracovalo na vývoji vhodných tréningových nástrojov, aby sa tieto problémy obišli. Najlepší tréningový efekt sa pritom dá dosiahnuť s fixačným systémom, ktorý tvorí základ tréningových pristrojov Dr. Alfena. Pri tréningu dolného chrbta zvyšuje posteriórna stabilizácia panvy aktiváciu vystieračov chrbta, ako aj pod nimi ležiacich autochtónnych vrstiev svalov a vďaka polohe v polosede sa aktivita vystieračov bedier a dolných končatín minimalizuje (da Silva et al., 2009; San Juan et al., 2005; Larivière et al., 2010). Podobne to platí pre stroje na posilnenie krčnej oblasti (Schomacher & Falla, 2013; Pollock et al., 1993). Iba vďaka týmto opatreniam sa dá dosiahnuť využitie svalov v oblasti autochtónneho svalstva. Pomocou izometrických silových testov sa okrem toho dá zistiť momentálna sila chrbta, a tým aj možné deficity a dysbalancie (Graves et al. 1990a,b; Robinson et al., 1992).

Optimálne výsledky a takmer bezrizikový tréning vďaka prispôsobeniu tréningového protokolu diagnóze pacienta 

Na základe akútnych a chronických ťažkostí pacientov často nie je možné trénovať v plnom rozsahu pohybu a s maximálnou intenzitou. Preto by sa rozsah pohybu a tréningové záťaže mali prispôsobiť súčasným symptómom a morfologickým zmenám v chrbtici, tvoriacim ich základ. Toto však nemá za následok znížený tréningový stimul. Štúdie ukázali, že tréning v obmedzenom rozsahu pohybu posilňuje silu chrbta vo všetkých oblastiach a aj tých, ktoré počas tréningu neboli priamo zapojené (Graves et al., 1992; Steele et al., 2013). Tréningové protokoly sa preto dajú prispôsobiť rôznym diagnózam bez toho, aby sa minimalizoval efekt na svalstvo. Podľa našej skúsenosti sú správny výber a rozšírenie rozsahu pohybu a tréningových záťaží zásadné pre dobré výsledky terapie. Vývojom softvéru Alflexus, ktorý obsahuje nastavenia pre 240 diagnóz, sme vyvinuli systém, ktorý terapeutom pomáha optimálne riadiť tréning a predchádzať rizikám. 

Frekvencie a intenzity tréningov 

Podľa aktuálneho stavu informácií sú pre optimálne výsledky terapie dostačujúce 1 – 2 tréningové jednotky za týždeň s vysokou intenzitou a maximálnym využitím svalov (Steele et al., 2015a,b; Graves et al., 1990b; Pollock et al., 1989). Zaujímavé je, že pri tom nie je rozhodujúci počet sérií, takže na tréningovú jednotku postačí jedna séria s vysokou intenzitou a maximálnym využitím svalov. Ide však o to, aby sa pri zvyšovaní záťaží bral do úvahy aktuálny stav bolestí a príjemný pocit a aby sa terapia začala so sub maximálnou intenzitou. Na trvalú stabilizáciu stavu pacienta je spravidla potrebná terapia počas 18 jednotiek. Ako je však popísané vyššie, prispôsobenie štrukturálnym zmenám u daného pacienta je výrazne kritickým faktorom pre úspešnú rehabilitáciu. Pacienti s prolapsmi medzistavcových platničiek by mali napríklad trénovať inak ako tí s degeneratívnymi zmenami chrbtice. 

Klinické úspechy doložené početnými štúdiami 

Metaanalýzy jasne preukázali, že izolovaný tréning hĺbkového chrbtového svalstva prináša lepšie výsledky než všetky ostatné formy tréningu a konzervatívne koncepcie liečby (Steele et al., 2015a). To prináša nanajvýš signifikantné zlepšenia ťažkostí a telesných poškodení, a to až do úplného zbavenia sa bolesti (Steele et al., 2017; Pollock et al., 1993; Evans et al., 2002). Úspechy liečby pritom korelujú s dosiahnutým prírastkom sily (Steele et al., 2018). Toto dokazuje, že dobre trénované autochtónne chrbtové svaly zaručujú aj optimálne zdravie chrbta. Údaje novších štúdií navyše dokladajú, že prolapsy medzistavcových platničiek sa izolovaným tréningom dajú zregenerovať a liečiť (Steele et al., 2015c).

Výsledky výskumu tímu Dr. Alfena 

Dáta z našej kliniky ukazujú, že viac ako 88 % ošetrených pacientov hlási výrazné zlepšenie svojich symptómov (Spang et al., 2017; Alfen & Spang, 2017). Tieto výsledky sú také pozoruhodné predovšetkým preto, lebo prevažná časť pacientov vykazuje jasné operačné indikácie, ako sú prolapsy medzistavcových platničiek a stenózy. 

Zhrnutie 

Koncept terapie a tréningové stroje sú založené na najnovších vedeckých poznatkoch a sú schopné efektívne liečiť akútne a chronické ťažkosti šije a chrbta. Vďaka neustálej výmene informácií s vedcami a vďaka kooperácii s rôznymi univerzitami sa neustále sleduje kvalita a optimalizuje terapia. 

https://www.dr-alfen.de/wp-content/uploads/2017/06/Kollaborationspartner.png

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.